Pochádza z Ameriky, genetickým centrom pôvodu slnečnice je severné Mexiko. Rod slnečnica (Helianthus) je zastúpený približne 260 jednoročnými aj trvácimi druhmi. Z nich je najrozšírenejší jednoročný druh Helianthus annus L. a trváci druh Helianthus tuberosus L. Do Európy sa dostal vďaka Španielom vysoký typ rastliny s jedným úborom v 16. storočí. Slnečnica bola v Európe 250 rokov okrasnou rastlinou. Ako poľná plodina sa prvýkrát pestovala v Nemecku a vo Francúzsku. Po prvej svetovej vojne sa začala pestovať aj v Československu, najmä v teplejších oblastiach južného Slovenska. Olejnatý typ sa rozširuje až po 2. svetovej vojne.

Hlavným produktom pestovania slnečnice sú nažky, ktoré sú v celosvetovom meradle druhým najvýznamnejším zdrojom na výrobu oleja, vynikajúcich dietetických vlastností. Vysoký obsah kyseliny linolovej (44 - 72 %) a nižší obsah linolénovej (0,2 - 1,8 %) vplýva na jeho dlhšiu trvanlivosť. Obsah kyseliny olejovej je intermediálny (20 - 70 %). Nasýtené kyseliny palmitová a steárová zriedka prevyšujú 12 %. Slnečnicový olej obsahuje tiež karotenoidy, enzýmy, lecitín, vitamíny, z ktorých tokoferol (vitamín E) je významným antioxidantom.
Úžitok slnečnice je však mnohostrannejší. Vlákna zo stoniek slnečnice sa napr. v Číne využívajú na výrobu papiera, ako prísada do textílií. Slnečnicové stonky sú zdrojom na kúrenie, zo stoniek a úborov sa získava furfurol. V sušine listov sa nachádza 0,6 % kaučuka a do 3 % smoly. Z kvalitného slnečnicového oleja sa vyrábajú stužené rastlinné tuky, menej kvalitné sa využívajú na výrobu olejových farieb a mydiel. Uvažuje sa s použitím oleja a jeho derivátov na výrobu biopaliva.
Ako vedľajšie produkty pri výrobe oleja vznikajú slnečnicové výlisky a extrahované šroty, ktoré sa využívajú pri výrobe kŕmnych zmesí ako dôležitej bielkovinovej zložky (36 - 41 %). Slnečnica sa tiež pestuje ako kŕmna plodina, alebo plodina na zelené hnojenie.
Základom úspešného pestovania slnečnice je dobrý výber hybridov. Asi do r. 1970 v šľachtení slnečnice prevažovala tvorba odrodových populácií. V tom období väčšina odrôd pochádzala z bývalého ZSSR (napr. VNIIMK, Peredovik). V súčasnosti sa pestujú hybridy slnečnice založené na báze cytoplazmatickej peľovej sterilite, ktorej donorom je Helianthus petiolaris. Sú to väčšinou dvoj a trojlíniové hybridy.