RAST A VÝVIN PŠENICE
Vegetačný cyklus rastliny pšenice má nasledovné fázy: klíčenie, prvý pravý list, odnožovanie a tvorba vegetačného vrcholu, predlžovanie stebla, klasenie a kvitnutie, napĺňanie zrna a zrelosť.


Klíčenie a prvý pravý list
:
Semeno pšenice nie je schopné klíčenia okamžite po dosiahnutí fázy zrelosti. Aby bolo klíčenia schopné, musí absolvovať fázu jarovizácie. Ak osivo bolo zberané pred dosiahnutím zrelosti, alebo bolo skladované pri nízkych teplotách, jarovizácia trvá obvykle 1 až 2,5 mesiaca a viac. Úlohou jarovizácie je chrániť osivo pred predčasným klíčením, ktoré by mohlo nastať u semien, ktoré sa po zbere dostali do pôdy. Schopnosť osiva klíčiť sa rýchlo redukuje, pokiaľ je osivo vystavené nadmernej vlhkosti a vysokej teplote. Suché semeno lepšie odoláva vyšším teplotám. Dĺžka skladovania osiva výrazne redukuje jeho schopnosť klíčiť. Pri vhodných skladovacích podmienkach si udrží osivo uspokojivú klíčivosť až do 10 rokov. Obvykle je pri sejbe použité osivo získané z predchádzajúcej sezóny.
Po zasiatí osiva začína proces klíčenia. Najskôr vyklíči radikula a adventívne korene, potom nasleduje koleoptyla. Korene môžu vyrastať z viacerých pozícií na semene, t.j. ako na úrovni semena, tak aj z koreňového základu. Koreňový základ je obvykle oddelený od semena internódiami. Dĺžka tohoto internódia sa zväčšuje úmerne s hĺbkou sejby. Akonáhle sa koleoptyla vynorí na povrch pôdy, prestáva rásť a na jej vrchole sa objavuje prvý pravý list.
Klíčenie je proces, ktorým začína semeno rásť. Podobne ako semená iných obilnín, aj semeno pšenice je dormantné a aby začalo klíčiť musí byť vystavené vhodným podmienkam prostredia (teplote a vlhkosti), ktoré sú nevyhnutné pre aktiváciu hormónov iniciujúcich klíčenie. Tieto hormóny regulujú celkovú produkciu biomasy a uvoľňujú enzýmy, ktoré usmerňujú metabolické procesy v rastline. Hoci je klíčenie prvým krokom pre získanie produkcie, jeho nesprávne načasovanie má za následok problémy s kvalitou múky. Nadmerná vlhkosť počas zberu môže mať za následok vyklíčenie zrelých semien ešte v klase. Počas klíčenia veľmi významne stúpa aktivita enzýmu alfa-amyláza. Takto vyklíčené zrno spôsobuje významné problémy s kvalitou múky. Po fáze klíčenia sa začnú vytvárať listy s frekvenciou - jeden list každých 4-5 dní. Obvykle na jednom steble vyrastá 8 až 9 listov. Väčšie množstvo listov je charakteristické pre neskoršie zrejúce odrody. Vytvorenie posledného listu, nazývaného zástavkový list, je dôležitou fázou pre správne načasovanie aplikácie rastových regulátorov. Počas fázy tvorby listov sú viditeľné jeden, maximálne dva listy vyrastajúce súčasne. Každý list je založený ako skupina buniek obklopujúca príslušný uzol. Po signalizácii rastu sa začnú bunky množiť a zväčšovať, čím dôjde k vytvoreniu listovej pošvy a čepele. Všetky skoršie vytvorené listy vytvárajú stĺpik obklopujúci nový vyrastajúci list, ktorý obklopuje vrchol stebla a jeho ešte nevyvinuté uzly, internódiá a listy. Následkom toho sa každý novo vyrastajúci list javí ako keby vyrastal z pošvy predošlého listu.

Odnožovanie a diferenciácia vegetačného vrchola:
Odnožovanie je dôležitou rastovou fázou, v dôsledku ktorej dochádza k zahusťovaniu porastu a jeho intenzita je výsledkom kvality pestovateľských podmienok. Vyrastanie odnože je úzko spojené s vyrastaním listu na hlavnom steble. Odnože sa môžu tvoriť v mieste vyrastania prvého listu na hlavnom steble. Množstvo formovaných odnoží závisí od pestovateľských podmienok a od konkrétnej odrody. Za obvyklých pestovateľských podmienok rastlina produkuje v priemere tri odnože a jedno hlavné steblo, pričom každá z nich nemusí nevyhnutne vytvoriť klas. Ak bola sejba príliš riedka a pôda dostatočne zásobená živinami, rastliny majú tendenciu vytvárať aj tzv. sekundárne odnože (t.j. odnože vyrastajúce na odnožiach). Odnože, ktoré sa objavujú v čase štvrtého, piateho alebo šiesteho listu, sú z hľadiska formovania zrna a tvorby úrody najproduktívnejšie. Odnože, ktoré sa vytvoria neskoršie väčšinou abortujú bez produkcie zrna. Odnože, ktoré sa objavia pred fázou tretieho listu obvykle vytvárajú vlastný koreňový systém a zvyčajne sú produktívne. Podiel odnoží, ktoré abortujú kolíše v závislosti od odrody a môže mať stúpajúcu tendenciu v prípade stresových podmienok.
Počas fázy odnožovania spravidla prebieha ešte jedna, málo pozorovateľná, ale veľmi dôležitá fáza : inicializácia klasu na hlavnom steble a na odnožiach. Hoci je základ klasu v tejto fáze mikroskopický, jeho časť, ktorá sa neskôr diferencuje na kvetné štruktúry a zrno, je už formovaná. Po dokončení formovania klasu sa steblo začína predlžovať.

Predlžovanie stebla a rast vegetačného vrchola:
Fáza predlžovania stebla sa ďalej delí na fázu tvorby uzlov a tvorba klasu.
Počas prvej fázy sa uzly na steble sa stávajú jasne viditeľnými. Po vytvorení druhého a posledného uzla začína vyvíjajúci sa klas v steble hrubnúť a diferencuje sa klas.
Predlžovanie stebla prebieha spolu s vyrastaním klasu a kvitnutím, počas ktorého dochádza k oplodneniu kvietkov. Tesne pred fázou klasenia sa rozdiely v nerovnomernosti vývinových štádií jednotlivých odnoží na rastline synchronizujú. Tým sa zredukuje rozdiel niekoľkých týždňov medzi tvorbou hlavného stebla a tvorbou prvej odnože na niekoľko dní počas objavenia sa klasu z pošvy zástavkového listu. (Obr. 8, Klasenie pšenice ).
Následkom takéhoto rapídneho rastu je intenzívna konkurencia o živiny, čo spôsobuje odumieranie niektorých častí rastliny. Prvýkrát dochádza k odumieraniu poslednej odnože na úkor rýchleho rastu stebla. Druhýkrát dochádza k odumieraniu najneskôr vytvorených kvietkov v každom klásku, v dôsledku fázy klasenia.

Klasenie a kvitnutie:
V dôsledku intenzívneho predlžovania stebla sa vynára klas z pošvy zástavkového listu. Táto fáza sa nazýva klasenie. O niekoľko dní neskôr nastupuje fáza kvitnutia. Ako prvé rozkvitajú kvietky v centrálnej časti klasu. Nasledujúcich niekoľko dní sa kvitnutie rozšíri smerom hore a dolu po celom klase. Kvitnutie je sprevádzané vytlačením peľníc z každého klásku. Dĺžka trvania tejto fázy závisí od odrody a poveternostných podmienok. Za začatie kvitnutia považujeme fázu, keď sa peľnice v kvietku prefarbujú zo zelenej na žltú až sivú farbu . Dĺžka kvitnutia jedného klasu je asi 4 dni. Vyvíjajúce sa zrná v klase, po fáze opelenia, dosahujú rôznu veľkosť a tieto rozdiely si udržujú počas celej fázy dozrievania zrna, až do jeho fyziologickej zrelosti.

Nalievanie zrna a zrelosť:
Fáza nalievania zrna trvá asi 4 týždne, pri vhodných pestovateľských podmienkach. Jeden až dva týždne po skončení kvitnutia dochádza k akumulácii škrobu a proteínov v zrne a takmer lineárne začne stúpať obsah sušiny. Táto fáza prebieha bezprostredne po tom, ako zrno dosiahne svoju konečnú hmotnosť. V tom čase dosahuje zrno konzistenciu, ktorá sa nazýva vosková zrelosť. Po dosiahnutí plnej zrelosti zrno získava konzistenciu nazvanú zberová zrelosť.
Nepriaznivé pestovateľské podmienky počas ktorejkoľvek fázy rastu zrna znižujú obsah sušiny a celkovú úrodu. Platí pravidlo, že čím dlhšie nepriaznivé podmienky trvajú a čím skôr sa prejavia počas nalievania zrna, tým významnejší je ich negatívny efekt na výšku úrody. Zrno pšenice sa musí pred skladovaním vysušiť. Na konci fázy dozrievania je zrno pšenice pripravené na zber. Dĺžka obdobia od fázy klíčenia až do zberu úrody je ovplyvnená typom pšenice a pestovateľskými podmienkami.