SEPTORIÓZA PŠENICE A SEPTÓRIA PLEVOVÁ

Patogén : Mycosphaerella graminicola (Fuckel) Schröter (syn. Septoria tritici) a Leptosphaeria nodorum E. Müller (syn. Septoria nodorum)
Choroby patria k najdôležitejším mykózam pšenice. Pri citlivých odrodách môžu tieto choroby pri vhodných podmienkach spôsobiť straty 15% a viac.

Okruh hostiteľských rastlín:
Pšenica, tritikale, raž, jačmeň, kultúrne a divo rastúce trávy.

Rozšírenie a význam:
Tieto choroby sa vyskytujú na celom svete. Vyššie hospodárske straty zapríčiňujú najmä v miernom pásme a v chladnejších a humídnejších oblastiach.
Silný výskyt sa prejavuje žltými až hnedými škvrnami na listoch, ktoré pri silnom výskyte spôsobujú predčasné odumieranie rastlín. Pri silnom napadnutí pred dozrievaním zrná sa na infikovaných rastlinách tvoria menšie, zošúverené a scvrknuté zrná s nižšou hmotnosťou a s prítomnosťou hýf patogéna (najmä S. nodorum)

Symptómy:

Prvé symptómy oboch chorôb sa tvoria na najstarších listoch vo forme malých svetlohnedých škvŕn . Škvrny sa predlžujú, alebo môžu mať tvar šošovicového zrna, niekedy s tmavšou obrubou. Neskôr sa svetlohnedý nekrotizujúci stred škvrny spolu s celou škvrnou rozširuje nepravidelne, čím sa škvrna zväčšuje viacerými smermi. Silno napadnuté listy vädnú a usychajú. Pri septórii pšenicovej sa napadnutie obmedzuje iba na listy, pri septórii plevovej huba prechádza aj do klasu, na plevy, prípadne na pošvy listov a ojedinelo aj na stonky.

Septoria nodorum:

Septoria tritici:

Obidve huby začínajú vývoj na najstarších listoch, v závislosti od klimatických podmienok a vývinu listov. Pri infekcií internódií vznikajú na nich tmavé pásikavé škvrny. Pri napadnutí klasov septóriou plevovou sa tvoria čokoládovo-hnedé škvrny na plevách, prípadne na zrnách. Infekcia pliev začína na ich špičke a postupne sa rozširuje na celú plevu.

Infekčný cyklus:
Významným a základným zdrojom infekcie pri týchto chorobách je napadnuté osivo, ktoré zabezpečuje distribúciu patogéna do nových podmienok. Časté pestovanie pšenice a obilnín, podobne bezorbové technológie a nedokonalé zaoranie strniska všeobecne zvyšuje infekčný potenciál patogéna a napomáha vzniku epidémií.
Infekcie vznikajú, ak je na povrchu listov prítomná voľná voda minimálne 6-12 hodín. Suché počasie zastavuje rozvoj choroby a vzniknuté infekcie sa rozširujú iba pomaly. K najčastejším infekciám dochádza pri častých dažďoch a miernych teplotách na jar, prípadne v lete a na jeseň. S. tritici vyžaduje nižšie teploty - 15-20 °C a S. nodorum naopak preferuje vyššie teploty (20-27 °C).

Ochrana:
Pšenicu sa neodporúča pestovať po pšenici, tritikale, raži alebo jačmeni, v dôsledku zvyšovania infekčného potenciálu. Podobne sa na rizikových lokalitách neodporúčajú minimalizačné technológie. Z agronomických opatrení sa odporúča optimálna hustota porastu a vyvážené hnojenie, nakoľko sa septórie rozširujú najmä v prehustených porastoch.
Primárnu infekciu septóriou je potrebné eliminovať morením osiva systémovými moridlami (napr. Vitavax 2000, Raxil 515 FS a pod.).